Centrálne banky aj počas pandémie na trhoch vytvárajú bubliny


Rok 2020 sa okrem pandémie koronavírusu vyznačoval aj ďalšími zvláštnosťami: hlavné svetové centrálne banky vydávali lacné peniaze, na trhoch sme tak mohli pozorovať nafúknuté aktíva a ľudia prišli na nové spôsoby, ako šetriť, investovať alebo míňať svoje finančné prostriedky. A tým to ani zďaleka nekončí. Na rozdiel od predošlých zotavení ekonomiky, kedy investori nemali jasno v tom, kedy budú štedré menové politiky ukončené, sa centrálne banky po celom svete tentoraz veľmi jasne vyjadrili, že sa svojich politík budú držať aj po skončení pandémie.

Graf: Vlády jednotlivých krajín sa čoraz viac zadlžujú. Súvahy centrálnych bánk

Ich stratégia je jasná a dobre premyslená: je potrebné odstrániť volatilitu z dlhopisového trhu a urobiť dlh najlacnejším aký kedy bol, čo by malo ľudí odradiť od toho, aby si šetrili a radšej svoje peniaze míňali. Lacná hotovosť vedie ľudí k tomu, aby investovali a rozširovali svoje podnikanie, pretože rast cien aktív zvyšuje dôveru ľudí a tí sú ochotnejší svoje peniaze míňať. Nevyhnutným vedľajším efektom však je nárast volatility aktív (okrem dlhopisov), pretože sa investori snažia rýchlo zarobiť. S týmto všetkým sa však spája aj jedno veľké riziko. Nafúknuté ceny aktív raz prasknú, čo poznačí finančnú stabilitu ešte predtým, ako bude môcť reálna ekonomika ťažiť zo všetkej investovanej hotovosti.

Agustín Carstens, generálny riaditeľ Banky pre medzinárodné platby (Bank for International Settlements), uviedol: “Z tejto situácie sa nedá ujsť. Ak dramaticky zvýšite likviditu, peniaze pôjdu tam, kde budú výnosy, čo môže viesť k nesprávnemu oceneniu aktív. Ide o riziko, ktoré je potrebné veľmi pozorne sledovať.”

Náznaky trhových bublín sú všade. Ceny akcií narástli tak, ako sa stalo naposledy počas internetovej bubliny na začiatku tisícročia. V poslednej dobe bolo na burzách kótovaných množstvo nových spoločností. Dokonca aj ceny Bitcoinu začali opätovne rásť. Ak však výnosy spoločností nedosiahnu očakávania alebo sa spomalí výroba a distribúcia vakcín, existuje riziko, že na trhoch dôjde ku krachu.

Centrálne banky si sú tohto rizika veľmi dobre vedomé. Rastúce ocenenia spoločností sú príliš výrazné na to, aby ich mohli ignorovať. Poprední centrálni bankári však obavy týkajúce sa tohto rizika v posledných mesiacoch zmiernili. Je to spôsobené tým, že si veľmi dobre uvedomujú nebezpečenstvo s akým sa spája príliš drastická reakcia centrálnych bánk. Po skončení finančnej krízy pred desiatimi rokmi, viaceré centrálne banky ukončili svoje stimulačné balíky pravdepodobne príliš skoro. Urobili tak z dôvodu, že sa báli vytvorenia bublín na trhu, no v konečnom dôsledku spôsobili ešte väčšie škody tým, že ekonomické oživenie pribrzdili.

Optimizmus na akciových trhoch, s ktorým sme začali tento rok však znamená iba jednu vec. Globálna ekonomika potrebuje zažiť veľmi silné oživenie, aby ospravedlnila vysoké ocenenie na globálnych akciových trhoch.

Rozšírenie pandémie v celom svete viedlo k zastaveniu alebo spomaleniu ekonomickej aktivity. Centrálne banky tak boli prinútené konať a kladné úrokové sadzby sa znížili takmer na nulu. Keďže úrokové sadzby boli také nízke, došlo k výraznému nárastu nákupov aktív. Veľa centrálnych bánk spustilo núdzové financovanie pre spoločnosti, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Väčšina centrálnych bánk sa taktiež zaviazala k tomu, že budú tieto bezprecedentné opatrenia udržiavať pri živote ešte niekoľko rokov. Podľa Medzinárodného menového fondu, fiškálne stimuly v roku 2020 dosiahli hodnotu najmenej 12 biliónov amerických dolárov a centrálne banky na menovú podporu minuli ďalšie bilióny amerických dolárov.

Tieto kroky zafungovali. Globálne trhy s dlhopismi, ktoré vlani v marci vykazovali alarmujúce náznaky dislokácie, sa upokojili. Akciové trhy rástli. Meny na rozvíjajúcich sa trhoch posilnili, čo umožnilo ich centrálnym bankám spustiť proces kvantitatívneho uvoľňovania. Výsledkom týchto krokov boli mimoriadne nízke výnosy, dokonca aj dlhopisov s najdlhšou dobou splatnosti.

Podľa Alicii García-Herrerovej, ekonómky v spoločnosti Natixis, však centrálne banky a najmä Federálny rezervný systém USA na trhoch vytvorili bubliny. García-Herrerová poukazuje na rozvíjajúce sa trhy a veľmi nerovnomerné hospodárske oživenie: “Centrálne banky vedia, čo robia. V podstate znižujú návratnosť bezpečných aktív a zvyšujú dopyt po rizikových aktívach. Veľmi dobre vedia, že môže dôjsť k vytvoreniu bublín na trhoch, ak by však neurobili nič, ich náklady by boli pravdepodobne oveľa vyššie.”

Podľa indexu miliardárov agentúry Bloomberg, 500 najbohatších jednotlivcov sveta počas minulého roka zbohatli o 1,8 bilióna amerických dolárov. V súčasnosti dosahuje ich majetok hodnotu 7,6 biliónov amerických dolárov. Vďaka nárastu popularity internetových obchodov bol Jeff Bezos až do januára najbohatším človekom na svete. A následne došlo k obrovskému rastu spoločnosti Tesla a najbohatším človekom na svete sa tak stal Elon Musk. Počas 12 mesiacov zarobili títo dvaja muži dohromady 217 miliárd amerických dolárov.

Kritici tvrdia, že centrálne banky po celom svete prehlbujú ekonomické nerovnosti v spoločnosti, nakoľko podporujú rast trhu, no zároveň uskutočňujú minimum krokov, ktoré by viedli k zvýšeniu miezd alebo vytvoreniu nových pracovných miest. Na druhej strane, existuje argument, že menová politika má obmedzenú schopnosť ozdraviť rozbitú ekonomiku.

Podľa bývalého amerického ministra financií - Lawrenca Summersa a bývalého predsedu Rady ekonomických poradcov Jasona Furmana je potrebné, aby vlády míňali viac peňazí. Demokratickí zákonodarcovia tlačia na Federálny rezervný systém, aby oživil iniciatívy, ktoré by predstavovali pomoc pre menšie podniky a mestá. Republikánski zákonodarcovia sa zasa snažia obmedziť schopnosť Federálneho rezervného systému využívať netradičné politické nástroje. Novozvolený americký prezident Joe Biden bude v najbližšej dobe menovať viacerých vysoko postavených pracovníkov Federálneho rezervného systému, čím môže pozmeniť kurz diskusií.

Niet pochýb o tom, že masívne peňažné injekcie pomohli vládam viazaným na hotovostné financovanie rozpočtových deficitov. Centrálne banky v Japonsku, Austrálii, Spojených štátoch amerických, ale aj iných krajinách, tlmia výnosy dlhopisov a to najmä tých s dlhou dobou splatnosti tým, že ponúkajú lacné pôžičky.

Nárast akcií, ktorý môžeme pozorovať od krachu na trhu, ku ktorému došlo na konci marca minulého roka, spôsobil, že spoločnosti sa poponáhľali a využili svoje vysoké ocenenia. Americký akciový index S&P 500 od konca marca minulého roka dosiahol výnos na hodnote 68%. Prvotné emisie akcií spoločností na burzách v Spojených štátoch amerických, počas minulého roka dosiahli hodnotu približne 180 miliárd amerických dolárov. Ide o viac ako dvojnásobok v porovnaní s rokom 2019. Podľa údajov agentúry Bloomberg bol doterajší rekord bol dosiahnutý v roku 2000, kedy hodnota prvotných emisií akcií dosiahla len 102 miliárd amerických dolárov.

Uprostred všetkého toho, čo sa deje, je asi najväčšou hrozbou nárast nového dlhu, rovnako verejného ako aj súkromného. Podľa Inštitútu medzinárodných financií, dlh počas prvých troch kvartálov roku 2020 vzrástol o 15 biliónov amerických dolárov, na 272 biliónov amerických dolárov. Inštitút medzinárodných financií varuje, že dlh na rozvíjajúcich trhoch dosahuje takmer 210% hrubého domáceho produktu. V roku 2019 to bolo iba 185% a pred desiatimi rokmi 140%. Existuje obava, že klesajúce príjmy sťažia splácanie tohto dlhu, a to aj pri veľmi nízkych hodnotách úrokových sadzieb.

Ak stúpne inflácia a centrálne banky budú nútené zmierniť kvantitatívne uvoľňovanie, tak globálne trhy s dlhopismi utrpia ťažkú ranu. Môže dokonca dôjsť k zmierneniu oživenia. Aj keby všetko prebehlo podľa súčasných očakávaní, stále existujú viaceré riziká. Japonsko je skvelým príkladom toho, čo sa môže stať, ak sa monetárna politika dlho nemení. Japonskí investori boli účinne vytlačení z trhu s vládnymi dlhopismi kvantitatívnym uvoľňovaním spusteným Centrálnou Bankou Japonska. V konečnom dôsledku došlo k destabilizovaniu inštitúcií, na ktoré sa investori tradične spoliehali.

Ďalším problémom, ktorý bol zdôraznený japonským generačným experimentom, je skutočnosť, že kvantitatívne uvoľňovanie podkopalo dlhodobú produktivitu spoločností tým, že umožnilo prežiť spoločnostiam, ktoré mali dávno zlyhať. Presne k tomu dôjde v momente, keď si vlády a spoločnosti môžu požičiavať tak lacno, že nemajú žiadnu motiváciu na uskutočnenie štrukturálnych zmien, ktoré spôsobia krátkodobé problémy, ako je napríklad zrušenie pracovných miest.

Jerome Jean Haegeli, hlavný ekonóm Švajčiarskeho inštitútu pre výskum sídliaceho v Zürichu, uviedol: “Centrálne banky (vyspelých ekonomík) sú v pasci globálnej likvidity. Nárast likvidity im kupuje čas a zvyšuje ceny aktív, ale má nulovú hodnotu pre zlepšovanie rastu hospodárskych trendov. Je to podobné čiernej diere, z ktorej sa takmer nedá dostať. A centrálne banky po celom svete sa momentálne nachádzajú v čiernej diere likvidity.”

Richard Yetsenga, hlavný ekonóm melbournskej spoločnosti Australia & New Zealand Banking Group si myslí, že čas maximálneho optimizmu, kedy sa tvorcovia politík chystajú naštartovať svoje ekonomiky, sa pravdepodobne blíži ku koncu a čaká nás ťažšie obdobie. “Rizikový profil rastu cien aktív síce klesá, no onedlho začne opäť rásť.”

Ak premýšľate ako ochrániť svoj majetok a investície pozrite si naše služby pre investorov alebo hedžový fond. Neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.