Hedžový fond

Continued%20%20%2D%20%20%20%0D%0Ahttps://hfsbc.com/insider/hedzovy-fond/%20" title="Email to a friend/colleague" target="_blank">

Čo je hedžový fond?

Hedžový fond je alternatívna investícia, ktorá využíva združené finančné prostriedky a rôzne investičné stratégie na to, aby získala aktívny výnos, alebo tzv. “alfa“, pre svojich investorov. Hedžové fondy môžu byť agresívne spravované alebo môžu využívať deriváty a pákový efekt, a to rovnako na domácich, ako aj na zahraničných trhoch, pričom ich cieľom je dosiahnutie vysokých výnosov (buď v absolútnom zmysle, alebo sa snažia, aby tieto výnosy boli vyššie ako určený trhový štandard). Je dôležité poznamenať, že hedžové fondy sú vo všeobecnosti prístupné iba akreditovaným investorom, nakoľko sa na nich vzťahuje menej regulácií vydaných Americkou komisiou pre cenné papiere a burzy, ako na iné fondy. Jeden z dôvodov, prečo sa hedžové fondy odlišujú od iných fondov je skutočnosť, že čelia menšej regulácii ako podielové fondy a iné investičné nástroje. 

Pochopenie hedžových fondov

Každý hedžový fond je koncipovaný tak, aby využil určité identifikovateľné príležitosti na trhu. Hedžové fondy využívajú rôzne investičné stratégie, a preto sa často klasifikujú do skupín podľa investičného štýlu. Jednotlivé investičné štýly sa od seba líšia prístupom voči trhovému riziku a druhom aktív, do ktorých investujú. 

Z právneho hľadiska sa hedžové fondy zakladajú najčastejšie ako tzv. komanditné spoločnosti, ktoré sú otvorené obmedzenému počtu akreditovaných investorov a ktoré vyžadujú vysokú vstupnú investíciu. Investície do hedžových fondov sú nelikvidné, nakoľko často požadujú, aby investori držali svoje investície vo fonde po dobu aspoň jedného roka, táto doba je známa aj ako obdobie, počas ktorého sa nesmie nakladať s aktívami. Fond možno opustiť iba v určitých intervaloch, a to napríklad raz za štvrťrok alebo dvakrát ročne. 

História hedžových fondov

Spoločnosť A.W. Jones & Co., ktorá patrila bývalému spisovateľovi a sociológovi Alfredovi Winslowovi Jonesovi, založila prvý hedžový fond už v roku 1949. V roku 1948 písal Jones článok o vtedajších investičných trendoch pre časopis Fortune a napadlo mu, že by si rád vyskúšal spravovanie peňazí. Podarilo sa mu vyzbierať 100 000 amerických dolárov (pričom 40 000 amerických dolárov pochádzalo z jeho vlastného vrecka). Rozhodol sa, že sa pokúsi minimalizovať riziko spojené s dlhodobým držaním pozícií na akciovom trhu, tým že bude uskutočňovať predaj nakrátko. Táto inovácia v investíciách sa v súčasnosti používa bežne a investori ju poznajú ako klasický model striedania krátkej (zisk/strata z poklesu) a dlhej pozície (zisk/strata z rastu). Jones taktiež využil pákový efekt, aby zvýšil návratnosť svojich investícií. 

V roku 1952 Jones pozmenil štruktúru svojho investičného nástroja, a to tým spôsobom, že svoju verejnú obchodnú spoločnosť zmenil na komanditnú spoločnosť a začal vyberať 20% motivačný poplatok ako kompenzáciu pre riadiaceho partnera. Ako prvý správca peňazí na svete začal kombinovať predaj nakrátko, zdieľanie rizika prostredníctvom partnerstva s inými investormi a kompenzačný systém založený na výkonnosti investícií a tým si v histórii investovania získal titul otca hedžových fondov.  

V 60. rokoch minulého storočia prekonali hedžové fondy výkonnosť podielových fondov, čím sa zvýšila ich popularita, ktorej taktiež napomohol článok v časopise Fortune z roku 1966, ktorý pojednával o nenápadnej investícii, ktorá prekonala výkonnosť všetkých podielových fondov na trhu. Avšak ako sa trendy hedžových fondov vyvíjali v snahe maximalizovať návratnosť fondov, mnoho z nich sa odvrátilo od pôvodného fondu založeného Jonesom, ktorý sa zameriaval na výber akcií spojený so zabezpečovaním fondu, a namiesto toho sa rozhodli využiť rizikovejšie stratégie založené na dlhodobom pákovom efekte. Tieto praktiky viedli v rokoch 1969 až 1970 k veľkým stratám, po ktorých v rokoch 1973 až 1974 nasledoval medvedí trh počas, ktorého bolo mnoho hedžových fondov zrušených, avšak veľa z nich zarobilo rozsiahle zisky. 

O odvetví hedžových fondov sa následne príliš nerozprávalo. Celé sa to zmenilo až v roku 1986, kedy bol publikovaný článok v časopise Institutional Investor, ktorý ospevoval dvojcifernú výkonnosť fondu Juliana Robertsona. Tento investičný hedžový fond zaujal verejnosť svojou skvelou výkonnosťou, čo podnietilo investorov, aby investovali do odvetvia, ktoré v súčasnosti ponúka tisíce fondov a stále sa rozširujúcu škálu najrôznejších stratégií, a to vrátane obchodovania so zahraničnými menami a derivátmi, medzi ktoré patria termínované kontrakty a opcie. 

Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa osvedčení investori rozhodli opustiť tradičné podielové fondy a získať slávu a bohatstvo ako správcovia hedžových fondov. Nanešťastie sa koncom 90. rokov a začiatkom 20. storočia opäť zopakovala história a väčšina hedžových fondov, vrátane fondu Juliana Robertsona, zažila veľkolepý neúspech. Od tej doby sa však odvetvie hedžových fondov výrazne rozrástlo. V súčasnosti je odvetvie hedžových fondov masívne, podľa správy spoločnosti Preqin o hedžových fondoch z roku 2018, je hodnota všetkých spravovaných aktív v tomto odvetví viac ako 3,2 bilióna amerických dolárov. Na základe štatistík vypracovaných výskumnou spoločnosťou Barclays, celkový objem aktív pod správou hedžových fondov od roku 1997 do roku 2018 sa rozšíril až o 2335%.

Rovnako sa zvýšil aj počet aktívnych hedžových fondov. V roku 2002 bolo na trhu okolo 2 000 hedžových fondov. Čo sa týka súčasnosti, odhady sa líšia. Na konci roka 2015 prekročil počet hedžových fondov 10 000. Straty a nedostatočné výkony niektorých fondov však viedli k tomu, že mnoho z nich zaniklo. Podľa výskumnej spoločnosti Hedge Fund Research, koncom roka 2017 bolo na trhu 9754 aktívnych hedžových fondov. 

Kľúčové charakteristiky hedžových fondov

Hedžové fondy sú prístupné iba “akreditovaným” alebo kvalifikovaným investorom

Hedžové fondy môžu prijímať peniaze iba od “kvalifikovaných investorov”, čiže jednotlivcov, ktorých ročný príjem bol v posledných dvoch rokoch viac ako 200 000 amerických dolárov alebo ktorých čistá hodnota majetku, do ktorej sa nezapočítava ich hlavné bydlisko, je viac ako 1 milión amerických dolárov. Americká komisia pre cenné papiere a burzu považuje kvalifikovaných investorov za schopných zvládnuť potencionálne riziká spojené so širším investičným mandátom. 

Poskytujú viac investičných možností a príležitostí ako iné fondy

Investičný svet hedžových fondov je limitovaný iba pár reguláciami. Hedžové fondy môžu investovať prakticky do akejkoľvek triedy aktív, napríklad do pôdy, nehnuteľností, akcií, derivátov a mien. Na druhej strane, podielové fondy môžu investovať iba do akcií a dlhopisov a držať dlhé pozície (zamerané na rast aktív). 

Často využívajú pákový efekt

Hedžové fondy často využívajú vypožičané peniaze na to, aby zmaximalizovali svoje výnosy. Ako sme mohli vidieť počas finančnej krízy z roku 2008, pákový efekt môže však niektoré hedžové fondy aj zničiť. 

Štruktúra poplatkov

Hedžové fondy si účtujú rovno dva poplatky, výkonnostný poplatok a poplatok za správu. Táto štruktúra poplatkov je tiež známa aj ako “2 a 20”. Správca hedžového fondu každý rok dostane 2% z hodnoty aktív, ktoré spravuje a 20% zo ziskov, ktoré fond dosiahne. Najmä 2% správcovský poplatok podlieha veľkej kritike a nie je ťažké pochopiť prečo. Aj napriek tomu, že sa správcovi hedžového fondu nebude dariť, stále dostane 2% zo spravovaných aktív. Avšak správcovia, ktorí dohliadajú na tieto fondy musia mať vysoké znalosti z investičného sveta a sú vystavení vysokej zaťaží a pracovnému nasadeniu pre svojich klientov. 

Existujú špecifickejšie charakteristiky, ktoré hedžové fondy definujú, no keďže ide o súkromný investičný nástroj, ktorý môžu využívať iba bohatí jednotlivci, môžu si hedžové fondy robiť čo len chcú, no musia svoju investičnú stratégiu vopred oznámiť investorom. Tieto široké investičné možnosti môžu pôsobiť veľmi riskantne a je pravdou, že častokrát aj sú. Flexibilita hedžových fondov však vedie k tomu, že zopár talentovaných správcov peňazí dokáže dosiahnuť úžasné dlhodobé výnosy. 

Je dôležité si uvedomiť, že “zabezpečovanie” je v skutočnosti pokus o zníženie rizika, no hlavným cieľom väčšiny hedžových fondov je maximalizácia návratnosti investícií. Názov hedžový (tzv. zabezpečovací) fond je teda platný už len z historického uhla pohľadu. Práve prvé hedžové fondy sa snažili zaistiť proti poklesu trhu počas medvedieho trhu. (Podielové fondy vo všeobecnosti nezaujímajú krátke pozície na trhu). V súčasnosti hedžové fondy využívajú desiatky rôznych stratégií, takže nie je veľmi korektné tvrdiť, že hedžové fondy “zaisťujú proti riziku”. Keďže správcovia hedžových fondov uskutočňujú veľa špekulatívnych investícií, často sa s hedžovými fondmi spája vyššie riziko ako s trhom samotným, ale tým pádom aj samozrejme vyššie potencionálne výnosy. 

Ako si vybrať hedžový fond?

Na trhu sa nachádza veľké množstvo hedžových fondov a preto je dôležité, aby investori dopredu vedeli, čo vlastne hľadajú a zefektívnili tak proces vyberania fondu a včas vykonali vhodné rozhodnutie. Pri hľadaní kvalitných hedžových fondov je dôležité, aby investor identifikoval metriky, ktoré sú pre neho dôležité a taktiež aj výsledky, ktoré od fondu očakáva. Tieto usmernenia môžu byť založené na absolútnych hodnotách, napríklad návratnosť fondu musí byť v posledných piatich rokoch vyššia ako 20%.

Ak by ste mali záujem o podobný investičný fond, môžete si pozrieť ponuku na našej stránke.

Continued%20%20%2D%20%20%20%0D%0Ahttps://hfsbc.com/insider/hedzovy-fond/%20" title="Email to a friend/colleague" target="_blank">