Warren Buffett vyhľadáva spoločnosti vyrábajúce produkty alebo poskytujúce služby, ktoré sú mimoriadne jedinečné a nemajú na trhu takmer žiadnu konkurenciu. Skutočnú hodnotu týchto spoločností Buffett vidí práve v ich nehmotnom majetku. V tomto článku si priblížime investičný prístup založený na filozofii Warrena Buffetta, ktorý sa zameriava na rast spotrebiteľských monopolov. 

Vysvetlenie doteraz nevysvetlených techník

Jedným z najlepších investorov na svete je bez pochýb Warren Buffett. Prostredníctvom svojej verejne obchodovateľnej holdingovej spoločnosti Berkshire Hathaway sa Buffettovi podarilo dosiahnuť naozaj neuveriteľné investičné výsledky a nazhromaždiť obrovský majetok. Buffett považuje podnikateľský plán spoločnosti za “ochranu investora”. Ak je podnikanie priemerné a investor kúpi akcie za nízku cenu, jeho zisk bude limitovaný. Ak sa vám však podarí kúpiť akcie spoločnosti, ktorej rast dáva ekonomický zmysel, a podarí sa vám vašu investíciu držať po dostatočne dlhú dobu, môžete byť svedkami neuveriteľného rastu hodnoty spoločnosti.

Buffettov investičný prístup sa dá odvodiť z jeho spisov a výročných správ spoločnosti Berkshire Hathaway. Marry Buffettová, bývala Buffetova nevesta a David Clark, rodinný priateľ a správca portfólií, spoločne napísali knihu Buffetológia: Predtým nevysvetlené techniky vďaka, ktorým sa z Warrena Buffetta stal svetoznámy investor. Táto kniha pojednáva o jeho investičnom prístupe zaujímavým a metodickým spôsobom.

Investovanie do podnikania

Buffett je presvedčený, že úspešné investovanie do akcií závisí od úspešnosti podniku, do ktorého investujete. Jeho hodnota pre majiteľa závisí od schopnosti spoločnosti generovať každým rokom rastúce príjmy. Buffett sa preto najprv snaží identifikovať skvelú spoločnosť a následne kúpiť jej akcie za dobrú cenu. Na základe tohto presvedčenia môžeme spoločnosti vo všeobecnosti rozdeliť do dvoch kategórií.

Prvý typ tvoria tzv. komoditné spoločnosti, ktoré predávajú výrobky na veľmi konkurenčných trhoch, na ktorých je cena kľúčovým faktorom pri rozhodovaní o kúpe. Patria sem napríklad ropné a plynárenské spoločnosti, spoločnosti podnikajúce v drevárskom priemysle alebo producenti surovín ako je kukurica alebo ryža. Buffett sa investovaniu do tohto typu spoločností vyhýba.

Druhým typom sú spotrebiteľské monopoly. Tieto spoločnosti predávajú výrobky a nemajú žiadneho skutočného konkurenta. Táto absencia konkurencie je spôsobená buď patentom, dierou na trhu alebo značkou. Môže to byť taktiež spôsobené tým, že konkrétny produkt alebo služba, ktorú poskytujú, je naozaj jedinečný a ťažko nahraditeľný.

Buffett sa vo všeobecnosti považuje za hodnotového investora. Do komoditných spoločností takmer neinvestuje a to ani vtedy, keď sa ich akcie predávajú za nižšiu cenu ako je vnútorná hodnota spoločnosti. Spoločnosti, ktorá nemá dostatočne vysokú vnútornú hodnotu, sa totižto nemôže veľmi dariť. Akcie priemerných spoločností tak podľa jeho vyjadrení „iba šliapu vodu“.

Ako spoznáte komoditnú spoločnosť? Podľa Buffetta majú všetky komoditné spoločnosti nasledujúce vlastnosti. Spoločnosť zaznamenáva nízke ziskové marže (čistý príjem vydelený tržbami). Spoločnosť zaznamenáva nízku rentabilitu vlastného kapitálu (zisk na akciu vydelený účtovnou hodnotou akcie). Zákazníci nie sú verní produktom danej spoločnosti. Na trhu existuje viacero spoločností vyrábajúcich rovnaké produkty. Existencia značnej nadmernej kapacity. Zisky spoločnosti nie sú pravidelné. Ziskovosť spoločnosti závisí od schopnosti manažmentu optimalizovať využitie hmotného majetku spoločnosti.

Buffett sa oveľa viac snaží nájsť tzv. spotrebiteľské monopoly. Ide o spoločnosti, ktorým sa podarilo vytvoriť produkt alebo službu, ktorá je nejakým spôsobom jedinečná a len ťažko reprodukovateľná konkurenciou. Môže to byť spôsobené buď lojalitou voči značke alebo neregulovaným zákonným monopolom, aký zabezpečuje napríklad patent. Skutočná hodnota takýchto spoločností spočíva v ich nehmotnom majetku. Buffett rozdeľuje tri typy spotrebiteľských monopolov.

Prvý typ tvoria spoločnosti, ktorých výrobky sa rýchlo opotrebujú alebo skonzumujú a vlastnia značku, ktorá priťahuje množstvo verných zákazníkov. Najlepším príkladom tohto typu spoločností je Coca Cola. Produkt spoločnosti, sa predáva v potravinách, na pumpách a podáva v reštauráciách. Medzi ďalšie príklady patria farmaceutické spoločnosti, ktoré majú patenty na nejaké liečivá alebo populárne značkové reštaurácie, ako napríklad McDonald’s. 

Druhú skupinu tvoria komunikačné spoločnosti poskytujúce služby, ktoré musia iné spoločnosti využiť na oslovenie potencionálnych spotrebiteľov. Všetky spoločnosti potrebujú inzerovať, aby mohli osloviť svojich budúcich zákazníkov. Do tejto kategórie patria veľké telekomunikačné spoločnosti ako napríklad Google alebo Facebook.

Posledný typ spotrebiteľských monopolov tvoria spoločnosti poskytujúce spotrebiteľské služby, ktoré spotrebitelia požadujú nonstop. Väčšina z týchto spoločností potrebuje iba málo hmotného majetku. Najčastejšie ide o spoločnosti poskytujúce daňové poradenstvo, poisťovacie spoločnosti, spoločnosti starajúce sa o trávniky a investičné spoločnosti.

Otázky, ktoré vám pomôžu pri identifikácii atraktívnych spoločností

Spotrebiteľský monopol alebo komoditná spoločnosť?

Buffett vyhľadáva spotrebiteľské monopoly, ktoré nemajú na trhu reálnu konkurenciu. Investori môžu takéto spoločnosti nájsť identifikáciou výrobcov produktov, ktoré sa im zdajú nenahraditeľné. Spotrebiteľské monopoly vďaka unikátnej medzere na trhu, ktorú zaplňujú, zaznamenávajú vysoké ziskové marže. Buffett vyhľadáva spoločnosti, ktorých prevádzkové marže a čistý zisk po zdanení, dosahuje hodnoty vyššie ako je priemer v danom sektore. Prevádzková marža sa vzťahuje na náklady priamo spojené s výrobou tovarov alebo poskytovaním služieb. 

Rozumiete tomu, ako to celé funguje?

Mnoho úspešných investorov, medzi nimi aj Warren Buffett, investuje výlučne do spoločností, ktorým rozumie. Jednotlivci by mali investovať iba do oblastí, o ktorých majú odborné znalosti. Vďaka týmto znalostiam dokážu efektívnejšie posúdiť spoločnosť a jej konkurenciu. Je ťažké zostaviť akýkoľvek kvantitatívny filter, preto by investori mali investovať iba do sektorov, ktorým rozumejú. Odporúčame investorom si prezrieť zoznam spoločností pôsobiacich v sektore, ktorému rozumejú a do ktorých investoval aj Warren Buffett.

Je spoločnosť financovaná konzervatívne?

Spotrebiteľské monopoly majú tendenciu vykazovať silné peňažné toky, a preto sa nemusia viazať dlhodobým dlhom. Buffett nenamieta proti použitiu dlhu, ak sa daná spoločnosť zadlží s cieľom financovať nákup iného spotrebiteľského monopolu. Má však námietky voči tomu, ak sa dlh použije spôsobom, ktorý prinesie iba priemerné výsledky. Buffett sa snaží vyhľadávať spoločnosti, ktoré sú konzervatívne financované, tak, že vyhľadáva spoločnosti, ktorých pomer celkových pasív voči aktívam, je nižší ako medián daného priemyselného odvetvia. Vhodná úroveň dlhu sa líši od jedného priemyselného odvetvia k druhému, a preto je najlepšie zistiť si referenčnú hodnotu pre konkrétny priemysel.

Odkupuje svoje akcie naspäť?

Buffett vo všeobecnosti uprednostňuje spoločnosti, ktoré reinvestujú svoje zisky v rámci spoločnosti. Ak majú spoločnosti nadbytočný hotovostný tok, mali by teda vykonať spätný odkup akcií od svojich akcionárov. Buffett považuje spätné odkúpenie akcií spoločnosti za veľmi priaznivé, nakoľko spôsobujú nárast výnosu na akciu pre tých akcionárov, ktorí sa rozhodnú svoje akcie nepredať, čo v konečnom dôsledku vedie k zvýšeniu ceny akcií na akciovom trhu.

Môže spoločnosť upravovať ceny svojich produktov podľa inflácie?

Skutočné spotrebiteľské monopoly sú schopné prispôsobovať svoje ceny inflácii a neriskujú pri tom pokles predajov. 

Potrebuje daná spoločnosť neustále reinvestovať do kapitálu?

Buffett zastáva názor, že skutočná hodnota spotrebiteľských monopolov sa nachádza v ich nehmotnom majetku, napríklad vo vernosti voči danej značke, regulačných licenciách alebo patentoch. Takéto spoločnosti sa nemusia zaoberať investovaním do pôdy, strojov a zariadení. Na výrobu svojich produktov zvyčajne potrebujú minimum technológií. To je dôvodom, prečo tieto spoločnosti zaznamenávajú vysoké hodnoty voľných peňažných tokov a nemajú skoro žiadne dlhy.

Je cena akcií správna?

Cena, za ktorú jednotlivé akcie kúpite, určuje mieru návratnosti vašej investície. Čím je cena akcie vyššia, tým nižšia je celková návratnosť. Čím nižšia je cena akcie, tým vyššia je návratnosť akcie. Warren Buffett sa vždy zameria na danú spoločnosť a následne čaká, kým cena jej akcií neklesne. Jeho cieľom je kúpiť akcie skvelej spoločnosti za výhodnú cenu. 

Zhrnutie

Warren Buffett sa pokúša identifikovať “vynikajúce” podniky na základe vyhliadok do budúcnosti celého sektora a schopností manažmentu využívať príležitosti v konečný prospech akcionárov. Následne čaká, kým cena akcií dosiahne úroveň, ktorá by mu zabezpečila požadovanú dlhodobú mieru návratnosti. Tento prístup využíva rovnako “bláznovstvo ako aj disciplínu”. Disciplínu investora potrebnú pri identifikácii vynikajúcich podnikov. Investor potom čaká na to, kedy sa trh zblázni a ceny akcií poklesnú.

Ak premýšľate ako ochrániť svoj majetok a investície pozrite si naše služby pre investorov alebo hedžový fond. Neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.