V lete roku 1978 prekypoval Jim Simons sebavedomím. Exceloval svojimi znalosťami v oblasti matematiky, prišiel na spôsob dekódovania rôznych kódov a vybudoval univerzitné oddelenie na Univerzite Stony Brook, ktoré sa radí medzi svetovú špičku. A preto si začal byť istý, že dokáže porozumieť finančným špekuláciám. 

Neskôr toho roku založil, vtedy 40-ročný matematik, ktorý získal svoj doktorát na Kalifornskej Univerzite v Berkeley, svoju novú investičnú spoločnosť. Názov spoločnosti “Monemetrics” vznikol kombináciou slov peniaze (ang. “money”) a ekonometria (ang. “econometrics”), aby naznačil, že bude využívať matematiku počas analyzovania finančných údajov a ziskov z obchodov. Simons si vtedy najal tím veľmi inteligentných ľudí, aby študovali údaje z trhu, identifikovali trendy na trhu a vyvinuli matematické vzorce, z čoho by v konečnom dôsledku spoločnosť profitovala. 

Simons si však nebol istý, kde začať. Vedel len toľko, že menové trhy predstavujú potencionálne zisky. Pre svoju spoločnosť ale našiel ideálneho partnera: Leonarda Bauma, bývalého kolegu a matematika, ktorý trávil čas rozlišovaným skrytých stavov a uskutočňovaním krátkodobých predpovedí pre chaotické prostredia. Simons musel presvedčiť Bauma, aby riskoval svoju kariéru pre radikálny a nepotvrdený prístup, ktorý vymyslel.

Simons oslovil Bauma a spýtal sa ho, či by bol ochotný stráviť jeden deň v kanceláriách spoločnosti Monemetrics na Long Islande a pomôcť Simonsovi vytvoriť systém pre špekulatívne obchodovanie s menami. Baum sa na tom iba zasmial. O obchodovaní toho veľa nevedel a o investovanie sa nezaujímal natoľko, že nechal správu rodinného portfólia v rukách svojej manželky. Aj napriek tomu ale súhlasil s tým, že bude nejaký čas pomáhať Simonsovi, ako prejav láskavosti starému priateľovi. So Simonsom sa osobne stretávali jeden krát do týždňa. V roku 1979 mal Baum 48 rokov, bol zahĺbený do obchodovania a úplne zabudol na svoju akademickú kariéru, presne ako Simons dúfal. 

Samotný Simons si nebol istý, či zostane pri obchodovaní. O tri roky neskôr zmenil Simons meno spoločnosti z Monemetrics na Renaissance Technologies Corporation, čo odzrkadľovalo jeho rozvíjajúci sa záujem o nové a začínajúce spoločnosti. Simons sa stal obchodníkom s rizikovým kapitálom. Väčšinu týždňa strávil pracovaním vo svojej kancelárii v New Yorku, kde bol v kontakte s investormi, ktorí investovali do jeho hedžového fondu a zároveň sa zaoberal aj svojimi technologickými spoločnosťami. 

Baum súhlasil s tým, že Simons pracoval z kancelárie v New Yorku, kde sa skôr zaoberal vonkajšími investíciami a mal tendenciu zaoberať sa aj rodinnými záležitosťami, k tomu však veľa pomoci nepotreboval. Baum si zarobil veľa peňazí obchodovaním s rôznymi menami pomocou svojej intuície a inštinktu a systematické, “kvantitatívne” spôsoby obchodovania považoval za stratu času. 

Baum rád nakupoval investície a čakal, kým ich hodnota nestúpne, bez ohľadu na to, ako dlho to trvalo. Baum svojim priateľom hovoril, že na to aby ste držali investičné pozície po takú dlhú dobu je potrebná veľká dávka odvahy a bol pyšný na to, že nepredal svoje investície aj keď tak všetci okolo neho robili.

Táto tvrdohlavá stratégia mu umožnila prekonať turbulencie na trhu a v období od júla 1979 do marca 1982 zaznamenal zisk viac ako 43 miliónov amerických dolárov. Jeho záľuba v držaní investícií, ale zrazu začala spôsobovať veľké straty. Simons skonštatoval: “Podarilo sa mu nakúpiť za málo peňazí, ale nie vždy sa mu aj podarilo predať za viac.” Keď hodnota Baumových investičných pozícií klesla o 40%, prinútilo to Simonsa predať všetky zvyšné Baumove podiely, tak ako bolo uvedené v kontrakte, ktorý spolu podpísali. Táto situácia bola nepríjemným zvratom, v niekoľko desaťročí trvajúcom vzťahu dvoch vážených matematikov. 

Baumove straty v roku 1984 zanechali na Simonsovi hlboké jazvy. Pozastavil obchodovanie spoločnosti a snažil sa nespokojných investorov držať na uzde. Straty boli také znepokojujúce, že Simons uvažoval o tom, že prestane obchodovať, aby sa mohol naplno venovať svojim expandujúcim technologickým spoločnostiam. Simons svojim klientom poskytol možnosť vybrať si svoje peniaze a opustiť investíciu. Väčšina tak ale neurobila a naďalej verila Simonsovým znalostiam a schopnostiam, aj keď on sám mal v tej dobe o sebe veľa pochybností.

Svojmu priateľovi sa zdôveril, že tento neúspech mú kompletne “pokrútil žalúdok”. Simons musel nájsť nový spôsob akým bude pristupovať k investíciám. Začal zhromažďovať údaje o cenách, vyvíjať algoritmy na predpovedanie budúceho pohybu na trhu a budoval obchodné modely, ktoré fungovali samostatne. Trvalo to roky, no konečne objavil investičné vzorce, vďaka ktorým dokázal dobyť finančné trhy. A rovnako tvrdo pracoval aj na tom, aby udržal svoj postup v tajnosti. 

V decembri roka 2018 to boli viac ako tri desaťročia, ktoré strávil Simons priekopníctvom a zdokonaľovaním nového spôsobu investovania. Inšpiroval revolúciu vo finančnom svete a legitimizoval kvantitatívny prístup v obchodovaní. Do tej doby sa zdalo, že každý vo finančnom svete sa snažil investovať renesančným spôsobom: analyzovať dáta, vytvárať matematické modely na predvídanie smerovania rôznych investícií a využívať automatizované obchodné systémy. Simonsov úspech potvrdil využiteľnosť kvantitatívneho prístupu k investovaniu. 

Dovtedy, kvantitatívni analytici a analytici z rôznych odvetví prijali Simonsove techniky strojového učenia. V skutočnosti on a jeho kolegovia v spoločnosti Renaissance predvídali istú transformáciu v procese rozhodovania, ktorá zasiahne takmer všetky aspekty podnikania. Stále viac a viac spoločností a jednotlivcov prijíma modely, ktoré sa neustále učia zo svojich úspechov a zlyhaní. Ako poznamenal investor Matthew Granade – spoločnosti Amazon, Tencent, Netflix a mnohé ďalšie sa spoliehajú na dynamiku neustále sa meniacich modelov.  Čím viac údajov sa vloží do strojov, tým múdrejšie stroje sú. Presne ako to predpovedal Jim Simons. 

V júni 2019 mala spoločnosť Renaissance pod svojou správou celkovo 65 miliárd amerických dolárov, čím sa stala jednou z najväčších spoločností zo sektoru hedžových fondov na svete. Spoločnosť predstavovala až 5 percent z denného objemu obchodov na akciových trhoch, vysokofrekvenční obchodníci neboli braní v úvahu. Zo Simnosovho príbehu sa môžeme naučiť niekoľko dôležitých lekcií. 

Po prvé, úspech jeho firmy je užitočnou pripomienkou predvídateľnosti ľudského správania. Spoločnosť Renaissance skúma minulosť, pretože predpokladá, že investori budú v budúcnosti robiť podobné rozhodnutia. Zamestnanci zároveň prijímajú aj vedeckú metódu boja proti kognitívnym a emočným predsudkom, čo naznačuje, že tento filozofický prístup má veľký prínos pri riešení náročných problémov v rôznych oblastiach. Navrhujú rôzne hypotézy, testujú, merajú a upravujú svoje teórie, pričom sa snažia využívať iba racionálne údaje a nespoliehať sa na svoj inštinkt a intuíciu. 

Zisky, ktoré Simons dosiahol spolu so svojimi kolegami, môžu naznačovať, že na trhu sa vyskytuje väčší objem neefektívností, ako väčšina predpokladá. Spoločnosť Renaissance ukázala, že s dostatočnými údajmi, výpočtovou silou a skúsenosťami s modelovaním je možné odvodiť mnoho skrytých faktorov, ktoré hýbu cenami cenných papierov a sú pre iných investorov neviditeľné.

Pravdou je, že pre investorov je pravdepodobne na trhu menej neefektívností a príležitostí, ako sa všeobecne predpokladá. Aj napriek tomu, že spoločnosť Renaissance získala všetky potrebné údaje, počítačovú techniku, talentovaných ľudí a expertov pre obchody a riadenie rizika, profituje iba z 50% svojich obchodov, čo je znakom toho, aké veľmi náročné je poraziť trh. A aké hlúpe je pre väčšinu investorov to vôbec skúšať. 

Investovali by ste do fondu, ktorý si účtuje poplatok za správu vo výške 5% a výkonnostný poplatok vo výške 44%? Znie to ako veľmi zlý nápad alebo podvod, uskutočnený nejakým chamtivým pakom z Wall Street. Až do momentu, kedy si pozriete čísla. Podľa údajov, ktoré predstavil Nick Magguilli zo spoločnosti Ritholtz Wealth Management, o výkone Medallion Fond, ktorý je hlavným fondom spoločnosti Renaissance Technologies, tento fond v rokoch 1988 až 2018 dosiahol priemerný ročný výnos na úrovni 39%. 

Maggiulli nazýva tento fond “najväčším strojom na zarábanie peňazí všetkých čias”, ak vezmeme do úvahy, že investícia do fondu vo výške jedného amerického dolára by sa hypoteticky mohla vyšplhať na 20 000 amerických dolárov bez poplatkov, zatiaľ čo investícia vo výške jedného amerického dolára do všeobecného akciového indexu S&P 500 by sa za rovnaké obdobie zvýšila iba na 20 amerických dolárov. Dokonca s tým nedokáže udržať tempo, ani legendárny Warren Buffet, nakoľko jeho investícia vo výške jedného amerického dolára do Berkshire Hathawy by za rovnakých 30 rokov narástla iba na 100 amerických dolárov.

Maggiulli vo svojom blogu napísal: “To znamená, že fond Medallion prekonal jednu z najlepších tried aktív v posledných desaťročiach až takmer 1000-násobne a jedného z najlepších investorov všetkých čias 200-násobne!” Fond Medallion, ktorý je v tejto chvíli prístupný iba zamestnancom spoločnosti Renaissance, porazil referenčný akciový index S&P 500 takmer každý rok a bol v strate iba raz a to v roku 1989.

Maggiulli nakoniec poznamenal: “Ak skombinujeme výkon, jeho negatívnu koreláciu s trhom a agnosticitu jeho operátorov voči porozumeniu skutočných podnikov, Medallion Fond vytvoril jedinečný rekord, ktorý pravdepodobne nebude v najbližších desaťročiach prekonaný.“

zdroj: www.cnbc.com, www.businessinsider.com