Čo majú spoločné ceny nehnuteľností v japonských mestách, akcie technologických spoločností a holandské tulipány? Všetky tieto veci boli súčasťou obrovských finančných bublín, ktoré spôsobili prudký nárast cien, po ktorom praskli a spôsobili bankrot mnohých investorov. Hoci už počiatočné šialenstvo okolo bitcoinov pominulo, mnohí stále zvažujú, či do tejto kryptomeny investovať.

Bez ohľadu na to, koľkokrát už investorov sklamali nové špekulácie, vyzerá to tak, že vždy sa nájde nová generácia hľadačov šťastia, ktorí sú pripravení ponoriť sa do ďalšieho šialenstva. Fatamorgána jednoducho zarobených peňazí, strach z premeškania príležitosti a teória väčšieho blázna spôsobujú, že žiaden nákup nie je hlúpy, ak sa nájde niekto, kto za neho zaplatí ešte viac.

1) Holandské tulipány

Áno, vidíte dobre. Holandsko je dnes veľmocou v pestovaní tulipánov, no prvé tulipány boli do Holandska dovezené z Turecka v roku 1593. Tulipány sa veľmi zapáčili vyšším vrstvám spoločnosti a čoskoro Holandsko zachvátila “tulipánová mánia”. Tieto kvety sa začali predávať stále viac a viac, a niektorí ľudia boli ochotní zaplatiť za kyticu toľko, koľko za dom.

Ceny tulipánov stále rástli a v januári roku 1637 to vyzeralo, ako keby všetci Holanďania stratili rozum. Za jediný mesiac sa cena cibuliek tulipánov zdvojnásobila. Tento nárast však nasledoval februárový krach. Holandská vláda navrhla, že zaplatí 10 centov za tulipány, ktorých nominálna hodnota bola jeden dolár. Ceny však aj naďalej klesali. Táto situácia sa často uvádza ako prvá zaznamenaná špekulatívna bublina.

2) Bublina “South Seas“

V roku 1720 sa na trhu objavilo naraz viacero investičných bublín. Tieto bubliny boli vyvolané špekuláciami s akciami spoločností. Jednou z najväčších bublín bola bublina South Sea. Spojené kráľovstvo v tej dobe viedlo dve nákladné vojny súčasne, a preto prišiel vtedajší minister financií Robert Harley so schémou vytvorenia spoločnosti South Seas Company, ktorá by emitovala akcie výmenou za vládny dlh. Výmenou za to mala spoločnosť získať výlučné obchodné práva pre Mexiko a Južnú Ameriku. Nadšenie okolo spoločnosti stále rástlo, spoločnosť teda pokračovala vo vydávaní akcií, ceny akcií rástli a záujem verejnosti bol obrovský.

Na vznik bubliny nepotrebujete podvody, no tie rozhodne pomôžu. Španielsko vlastnilo Mexiko a Južnú Ameriku, vďaka čomu boli obchodné práva spoločnosti South Seas Cmpany v podstate bezcenné. Investori spoločnosti však stále rozprávali o obrovskom potenciáli spoločnosti, čo viedlo k ďalšiemu predaju akcií. V januári 1720 sa akcia spoločnosti predávala za približne 128 britských libier. Koncom júla toho roka to bolo už viac ako 1 000 libier. Ako však bolo jasné, spoločnosť nemala nikdy ani najmenšiu šancu zbohatnúť a preto začali ceny jej akcií klesať. V septembri 1720 sa predávali už iba 175 libier.

3) Mississippská bublina

Ďalšia obrovská bublina, ktorá vznikla v roku 1720 vo Francúzsku. Po tom, čo sa Francúzsko za vlády Ľudovíta XIV značne zadlžilo, obrátilo sa na škótskeho ekonóma Johna Lawa. Law vymyslel plán výmeny vládneho dlhu za akcie novej spoločnosti s výlučnými obchodnými právami v o francúzskej kolónii, súčasnom americkom štáte Luisiana.

Law neodhadol potenciál Luisiany. Ceny akcií spoločnosti sa v januári 1719 pohybovali okolo 500 livrov za kus. Koncom roka 1719 to už bolo viac ako 10 000 livrov. Francúzska vláda dala Lawvi právo vydávať papierové peniaze výmenou za akcie, čo viedlo k zdvojnásobeniu ponuky peňazí v krajine. Časom sa však ukázalo, že štát Louisiana nie je až taký ziskový, ako Law predpokladal a v septembri 1721 ceny akcií spoločnosti opäť klesli na 500 livrov. Law bol nútený z Francúzska utiecť.

4) Pôvodná Ponziho schéma

Charles Ponzi bol taliansky prisťahovalec žijúci v Bostone. V roku 1919 objavil dieru v systéme medzinárodných poštových kupónov. Vďaka povojnovej inflácii, ktorá zasiahla Európu, sa kupóny dali v Taliansku alebo Španielsku nakúpiť za zlomok ceny, ako v Spojených štátoch amerických. Boli to jednoducho získané peniaze a Ponzi začal veľmi rýchlo kontaktovať investorov s prísľubom, že do 90 dní sa mu podarí zdvojnásobiť ich investície. Spočiatku bol tento plán mimoriadne populárny a onedlho desiatky tisíc obyvateľov Bostonu investovali prostredníctvom Ponziho.

Ponzimu sa síce podarilo nájsť medzeru na trhu, no na to, aby zvládol objem všetkých investícií, by potreboval aspoň tunel. Nie že by na tom záležalo. Ponzi sa nikdy nepokúšal kúpiť poštové kupóny. Skorším investorom jednoducho dal peniaze investorov, ktorí investovali neskôr. V priebehu asi ôsmich mesiacov získal približne 15 miliónov amerických dolárov. Potom jeho schéma padla a investori prišli o milióny. Ponzi bol obvinený z 86 podvodov a nasledujúcich 14 rokov strávil vo väzení.

5) Americký akciový trh

Po prvej svetovej vojne zaznamenala americká ekonomika nevídaný rozmach. Vďaka rýchlemu rastu akcií sa na trh hrnuli veľkí aj malí investori. Títo investori vkladali svoje úspory do akcií a sledovali, ako ich ceny rok za rokom rástli. Od januára 1921 do začiatku septembra 1929 priemyselný index Dow Jones vzrástol z hodnoty 76,12 na 381,17. Za menej ako desať rokov vzrástla hodnota tohto indexu viac ako päťnásobne.

A potom prišla Veľká hospodárska kríza. Americký akciový trh bol v 20. rokoch minulého storočia plný podvodov a manipulácii s cenami. Ceny akcií začali kolísať na jeseň roku 1929. Potom nasledoval panický predaj. Index Dow Jones nakoniec stratil 90 percent zo svojej hodnoty. V júli 1932 dosahoval iba 44,39 bodov. Došlo k zlyhaniu bankového systému, investori prišli o všetko a Spojené štáty americké sa museli začať pasovať s veľkou finančnou krízou.

6) Japonské nehnuteľnosti

V polovici 80. rokoch 20. storočia spustila Japonská centrálna banka éru nízkych úrokových sadzieb. Tieto sadzby mali podporiť japonskú ekonomiku. Výsledkom bolo, že množstvo Japoncov vo veľkom začalo nakupovať akcie a nehnuteľnosti. Ceny nehnuteľností a hodnota indexu Nikkei 225 sa za necelých päť rokov strojnásobili. V roku 1991 dosahovala celková hodnota pozemkov v Japonsku 18 biliónov amerických dolárov.

Keď Japonská centrálna banka konečne zasiahla a pokúsila sa tento rast spomaliť, došlo k obrovskému poklesu cien nehnuteľností a akcií, čo takmer spôsobilo krach celej japonskej ekonomiky. Index Nikkei stratil viac ako 60 percent, hodnoty pozemkov klesli v nasledujúcich desiatich rokoch o polovicu a rast domáceho hrubého produktu sa zastavil. V dôsledky týchto udalostí došlo k predĺženiu obdobia japonskej ekonomickej stagnácie. Toto obdobie sa nazýva aj “Stratené desaťročie“.

7) Internetová akciová bublina

Nástup internetu v polovici 90. rokov minulého storočia znamenal príležitosť, pre každého, kto chcel využiť tento nový obchodný priestor. Internetové spoločnosti vznikali po celom svete. Zo začiatku bol záujem o ich akcie zo strany investorov obrovský. Každý chcel získať budúcnosti. Technologicky zameraný akciový index Nasdaq Composite za päť rokov vzrástol o viac ako 500 percent.

Nie dlho po tom, čo trh dosiahol svoj vrchol, sa rozhodli lídri technologického sektoru – spoločnosti ako Dell a Cisco, predať svoje akcie. To spôsobilo rozruch. Nasledoval pokles indexu Nasdaq, ktorému sa ďalších 15 rokov nepodarilo dosiahnuť historické maximá. Najznámejšou obeťou internetovej bubliny je spoločnosť Pets.com. Vo februári roku 2000 bola hodnota spoločnosti 290 miliónov amerických dolárov. V novembri 2001 sa spoločnosť ocitla na nule a táto spoločnosť smerovala do bankrotu.

8) Americký trh s bývaním

Cenné papiere kryté hypotékou sú v podstate balíčky hypoték jednotlivých majiteľov nehnuteľností zoskupené do jedného celku. Po krachu akciového trhu v roku 2000 americký Federálny rezervný systém pristúpil k zníženiu úrokových sadzieb. Súčasne došlo k prudkému nárastu investovateľných peňazí po celom svete. Investori tak začali investovať do cenných papierov krytých hypotékami. Poskytovatelia hypoték sa zúfalo uspokojiť dopyt investorov a začali zmierňovať podmienky na získanie hypoték. Každý si zrazu mohol dovoliť bývať a ceny domov začali klesať. Hodnota cenných papierov krytých hypotékami bola zrazu nulová.

Bitcoin?

Bitcoin bol po prvýkrát predstavený v roku 2009 osobou, ktorá používa alias Satoshi Nakamoto. Bitcoin, ktorý je digitálna mena, si môžu dve osoby medzi sebou posielať bez toho, aby potrebovali banku alebo inú tretiu stranu, ktorá by túto transakciu uľahčila. Transakcie bitcoinov sú možné vďaka decentralizovanej modernej technológii Blockchain. Síce sa bitcoiny spočiatku spájali s kriminálnikmi, dnes sú mimoriadne populárne aj medzi bežnými ľuďmi. V roku 2018 ceny bitcoinov prekvapilo vzrástli, pričom celková hodnota bitcoinov v obehu vzrástla z menej ako 20 miliárd amerických dolárov na 325 miliárd amerických dolárov.

Ako to teda bude vyzerať s bitcoinmi? To je dobrá otázka. V tejto chvíli nevieme nič povedať s istotou. V priebehu niekoľkých rokov boli bitcoiny pomerne volatilné, ich ceny rýchlo stúpali a klesali. Dnes sa bitcoinom na trhu darí. Dopadnú však bitcoiny rovnako ako holandské tulipány alebo akcie internetových spoločností? To ukáže iba čas.

Ak premýšľate ako ochrániť svoj majetok a investície pozrite si naše služby pre investorov alebo hedžový fond. Neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.