Všetky monetárne režimy, ktoré sme mali možnosť v minulosti pozorovať nakoniec aj tak skončili. Znamená to, že aj súčasný režim sa skončí? Historické fakty naznačujú, že súčasný režim môže zotrvať v platnosti ešte najmenej ďalších desať rokov. Nemyslíme si však, že k tomu dôjde, a preto musíme pochopiť, čo môže vyvolať zmenu režimu a ako môže nový režim vyzerať.

Menová politika sa spolieha na dôveru vo vládne meny, očakávania týkajúce sa inflácie a ochotu ľudí investovať a míňať svoje peniaze. Výsledkom toho všetkého je skutočnosť, že monetárny režim pretrváva počas celej doby, kedy ľudia v tento systém veria. Podobne ako kreslená postavička Kojot Wile E., ktorý z útesu spadne až v okamihu, keď si uvedomí, že nebehá po pevnej zemi, tak sa aj menovému režimu môže dariť bez podpory akýchkoľvek ekonomických fundamentov. Základom je, aby si ľudia neuvedomili, že je pripravený na zánik.

Prečo a kedy môžeme zažiť takýto radikálny posun? Môžeme začať s bližším pozorovaním slabých stránok režimu, ktorý má sklon neustále znižovať úrokové sadzby.

Stále nižšie úrokové sadzby a nízka miera inflácie znamenajú, že nominálne sadzby koniec koncov klesnú na nulu. Doteraz sme mohli pozorovať, že centrálne banky v Japonsku, Škandinávii, Švajčiarsku a niektorých členských štátov EÚ sa rozhodli zaviesť nulovú úrokovú sadzbu. Zvyšok sveta sa môže zo skúseností týchto krajín o “živote pod nulou” dozvedieť veľa.

Jedným z hlavných problémov v krajinách, kde boli zavedené negatívne úrokové sadzby je skutočnosť, že banky si nedokážu udržať svoje ziskové rozpätia. Väčšina bánk si nemôže dovoliť znížiť úrokové sadzby z vkladov pochádzajúcich od domácností.

Kvôli neustále klesajúcej úrokovej sadzbe na depozitoch uložených v centrálnej banke (aktívum) a stálej úrokovej sadzbe vzťahujúcej sa na vklady domácností (pasívum), sa banka rozhodli uzavrieť zmluvu o úrokových maržiach. Nízke a záporné úrokové sadzby vzťahujúce sa na vklady bánk uložené v centrálnej banke sa tak stali daňou pre banky.

Doteraz zvykli banky kompenzovať znižovanie úrokových sadzieb buď znížením svojich nákladov, zvýšením poplatkov za rôzne služby, poskytovaním rizikovejších úverov, alebo dokonca aj zvyšovaním niektorých konkrétnych úrokových sadzieb, čo sme mohli sledovať v prípade úrokových sadzieb pre hypotekárne úvery vo Švajčiarsku.

Niektoré štúdie skúmajúce následky záporných úrokových sadzieb zistili, že zisky bánk nie sú poklesom sadzieb výrazne ovplyvnené. Niektorí ľudia dochádzajú k nesprávnemu záveru, že banky po zavedení negatívnych úrokových sadzieb fungujú dobre a že záporné úrokové sadzby v konečnom dôsledku stimulujú činnosť bánk, nakoľko ich nútia aby depozity klientov investovali.

Existuje však strop, po ktorého presiahnutí už nie sú negatívne úrokové sadzby ani zďaleka také efektívne. Ako môžeme vidieť na nižšie zobrazených grafoch, po zavedení negatívnych úrokových sadzieb mali banky v eurozóne a v Japonsku problém dohnať svojou výkonnosťou širší trh.

Graf: Cieľová úroková sadzba centrálnej banky a relatívna výkonnosť bánk - Japonsko

Graf: Cieľová úroková sadzba centrálnej banky a relatívna výkonnosť bánk - Eurozóna

Znížené zisky bánk často znižujú čistú hodnotu banky, čo im spôsobuje problémy s poskytovaním nových pôžičiek. Preto môžu záporné úrokové sadzby vo veľkom počte prípadov pôsobiť kontraproduktívne.

Pozorovanie zmien v poskytovaní úverov bankami v reakcii na prijatie negatívnych úrokových sadzieb prinieslo zmiešané výsledky. Zavedenie záporných úrokových sadzieb bolo v eurozóne a vo Švajčiarsku nasledované nárastom pomeru úverov k hrubému domácemu produktu. Na druhej strane, v Japonsku, Švédsku a Dánsku došlo práve k poklesu pomeru úverov k hrubému domácemu produktu.

V niektorých krajinách prinútia záporné úrokové sadzby banky k tomu, aby požičiavali viac peňazí, no z dlhodobého hľadiska to nemusí byť vhodná stratégia. Nízke úrokové sadzby znižujú schopnosť domácností a spoločností dosiahnuť zisk. Niekoľko centrálnych bánk sa okrem iného začalo venovať aj obavám spojeným so zvýšeným rizikom, ktoré je vyvolané práve negatívnymi úrokovými sadzbami.
Okrem všetkých viditeľných a pozorovateľných slabých stránok súčasného menového systému sa zdá, že prostredie s dostatkom finančných rezerv vyvoláva štrukturálne zmeny, ktorým tvorcovia politík zatiaľ nerozumejú.

V septembri 2019 stúpla americká jednodňová repo sadzba nad 10%. Zjavná absencia poskytovateľov likvidity, ktorí by boli ochotní zasiahnuť a prispieť k poklesu repo sadzby na normálnu úroveň, poukázala na zásadnú zmenu v štruktúre trhov.

Nízke a záporné úrokové sadzby časom narušujú výnosovú hodnotu reálnej ekonomiky. Žiadne zo súčasných pozorovaní nepodporuje tvrdenie, že negatívne úrokové sadzby stimulujú hospodárstvo. Centrálne banky po celom svete vydávajú veľmi ambivalentné hodnotenia týkajúce sa toho, ako z negatívnych úrokových sadzieb profitovali. Vyzerá to tak, že väčšina z nich stále verí, že znižovanie úrokových sadzieb môže stimulovať hospodárstvo, nakoľko banky poskytujú rizikovejšie pôžičky a investori vo veľkom nakupujú dlhopisy s vysokými výnosmi a rizikovejšie akcie.

Zároveň sa však vo veľkom zvyšuje povedomie o tom, že nevýhody spojené so zavedením negatívnych úrokových sadzieb postupne dobiehajú výhody. Centrálne banky sú pri posilňovaní ekonomického rizika takmer bezmocné, čím táto stratégia môže narušiť dôveru klientov, ktorú si vybudovali počas dlhých rokov, kedy sa zameriavali výlučne na infláciu. Čím menšie sú krátkodobé benefity znižovania úrokových sadzieb, tým rýchlejšie si ľudia uvedomia aké negatíva sa s týmto krokom spájajú.

Kvantitatívne uvoľňovanie prispelo k mnohým krátkodobým výhodám a dlhodobým nákladom monetárnej politiky. Keď centrálne banky nakupujú aktíva od bánk, spočiatku sa bankám polepší. Vyššie rezervy však spôsobia, že doba splatnosti aktív banky sa skráti, čo zvýši ich citlivosť na nižšie sadzby pre vklady, ktoré majú uložené v centrálnej banke. To je dôvodom prečo kvantitatívne uvoľňovanie z dlhodobého hľadiska ziskom bánk neprospieva.

Vo viacerých krajinách museli centrálne banky pristúpiť k zachraňovaniu bánk. Využili na to systém v rámci ktorého centrálne banky ponúkajú rôzne úrokové sadzby, prostredníctvom rôznych finančných nástrojov. Ide o spôsob, ako môžu centrálne banky prispieť k zvyšovaniu ziskov bánk a pri tom na nich stále tlačiť, aby vyhľadávali riskantnejšie zdroje výnosov. Tieto kroky môžu zmierniť niektoré škody, ktoré banky utrpeli v dôsledku zavedenia negatívnych úrokových sadzieb. Tak či onak, súčasný systém má toľko slabých miest a puklín, že ľudia si ich skôr či neskôr všimnú a nakoniec môžu stratiť dôveru v moc centrálnych bánk.

Čím dlhšie budú negatívne úrokové sadzby v platnosti, tým viac negatívnych následkov tohto znižovania ľudia pocítia. V konečnom dôsledku prevážia dlhodobé negatívne následky záporných úrokových sadzieb všetky krátkodobé benefity, ktoré mali tieto sadzby priniesť. Čím ďalej tým viac bude všetkým jasné, že negatívne úrokové sadzby nemôžu stimulovať hospodárstvo.

Súčasný monetárny režim bude pravdepodobne zrušený. K zániku monetárneho režimu dochádza v okamihu, kedy ľudia a spoločnosti prestanú veriť v to, že je tento režim schopný vyriešiť ich problémy a splniť ciele, s ktorými bol prijatý. Skúsenosti z Japonska však nasvedčujú, že to nejakú dobu môže trvať.

Rast peňažnej zásoby dosiahol nové maximum

Aby toho nebolo málo, tak v máji dosiahol nárast peňažnej zásoby nové maximum. Rast peňažnej zásoby tak prekonal rekordný nárast z apríla tohto roka, ktorý bol výsledkom bezprecedentného kvantitatívneho uvoľňovania, nákupov aktív zo strany centrálnej banky a prijatia rôznych stimulačných balíčkov. 

Nikdy v histórii nebola miera rastu peňažnej zásoby taká vysoká. Tento rast však bol očakávaný. Zvyčajne k nemu dochádza v prvých mesiacoch finančnej krízy alebo hospodárskej recesie. Rýchlosť rastu však bola naozaj neočakávaná. 

Graf: Medziročná zmena (v %) peňažnej zásoby, peňažného agregátu M2 a skutočnej peňažnej zásoby/Rothbard-Salernovej miery 

V máji 2020 dosiahol medziročný nárast peňažnej súvahy 29,8%. V apríli tohto roka to bolo 21,3% a v máji 2019 dokonca iba 2,15%. Z historického hľadiska ide o veľmi prudký nárast rastu, a to rovnako medzimesačne ako aj medziročne. 

Nákup aktív zo strany Federálneho rezervného systému však nie je výlučným faktorom, ktorý takýto prudký nárast tvorby peňazí vyvolal. Okrem iného došlo aj k nárastu poskytnutých pôžičiek, čo taktiež viedlo k tvorbe nových peňazí. 

Ak premýšľate ako ochrániť svoj majetok a investície pozrite si naše služby pre investorov alebo hedžový fond. Neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.