Nafukuje sa na akciovom trhu bublina?


Základná miera inflácie v Spojených štátoch amerických v súčasnosti dosahuje hodnotu 1,6%. Americká vláda to prezentuje ako nízke číslo, nakoľko Federálny rezervný systém stanovil cieľovú hodnotu inflácie na úrovni 2%. Je to však zavádzajúce. Oficiálne výpočty, ktoré sa sústredia na spotrebiteľské ceny, vôbec nezohľadňujú neoblomnú infláciu v oblasti vzdelávania, bývania a akciového trhu. 

Akcie sa obchodujú za násobky svojich budúcich výnosov. Pre mnohých investorov je jednoducho nemožné uzavrieť dobrý obchod. Tento trend v Spojených štátoch amerických povedie k zvýšeniu nerovnosti v príjmoch a zhorší sociálnu nestabilitu.

Všetci si dobre pamätáme ako to na akciovom trhu vyzeralo v marci tohto roka. Pandémia koronavírusu spôsobila výrazný pokles. Situácia sa však zmenila vtedy, keď americký Federálny rezervný systém spustil program zahŕňajúci prakticky neobmedzený peňažný stimul.

Predseda Federálneho rezervného systému, Jerome Powell, prikázal centrálnej banke, aby nakupovala podnikové dlhopisy a fondy obchodované na burze, čím zaplavil finančné trhy likviditou a rozšíril súvahu Federálneho rezervného systému na hodnotu približne 7 biliónov amerických dolárov, čo je viac ako 1 000 amerických dolárov za každého obyvateľa na planéte. 

V menej sofistikovaných ekonomikách, by takáto tlač nových peňazí spôsobila prudkú infláciu. Takúto situáciu môžeme pozorovať napríklad v krajinách ako Venezuela, Zimbabwe alebo Libanon. Finančné trhy v Spojených štátoch amerických sú však izolované od bežných ekonomík, a preto k prudkému nárastu inflácie nedošlo. Namiesto toho môžeme pozorovať prudký nárast cien finančných aktív. Ako príklad si môžeme uviesť napríklad spoločnosť Tesla.

Graf: Akcie automobilky Tesla - zmena cien v %

V minulom roku sa jedna akcia spoločnosti Tesla obchodovala za približne 215 amerických dolárov. Masívna pandémia a globálna recesia však spôsobili rast cien akcií tejto spoločnosti o 600%. V polovici augusta (ako aj pred včerajším rozdelením akcií) sa akcia spoločnosti Tesla obchodovala za viac ako 1 500 amerických dolárov za akciu. Naozaj sa vnútorná hodnota spoločnosti Tesla zvýšila za posledných 12 mesiacov viac ako 5-násobne? 

Nie, nezvýšila sa. Ide o jasný príklad inflácie cien finančných aktív. Trhová kapitalizácia spoločnosti Tesla bola tak v polovici augusta na hodnote 290 miliárd amerických dolárov, čo je ohromujúci 810-násobok výnosov spoločnosti (aktuálne je jej hodnota dokonca na úrovni 460 miliárd dolárov). Všetko je to spôsobené prílišnou likviditou systému. Tesla však ani zďaleka nie je jedinou spoločnosťou, ktorej trhová kapitalizácia dosahuje astronomické výšky. Akciový trh je v súčasnom prostredí nadmerne stimulovaný.

Všeobecný akciový index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších spoločností kótovaných v Spojených štátoch amerických sa obchoduje na úrovniach, aké sme videli naposledy v roku 2000.

Graf: S&P 500 forwardový pomer ceny a ziskov sa (P/E) približuje k svojim maximám z roku 2000. (forward P/E berie do úvahy aj odhadovanú mieru rastu zisku v nasledujúcom období.)

Čo znamená inflácia cien finančných aktív pre bežných ľudí?

Nakoľko sú finančné aktíva z väčšej miery vlastnené bohatšími ľuďmi, inflácia cien aktív povedie k zvýšeniu nerovnosti v príjmoch. Korporácie a bohatí ľudia budú môcť použiť svoj finančný kapitál na získanie ešte väčšieho množstva aktív, vrátane nehnuteľností. To spôsobí nárast nákladov na bývanie a zvýšenie nájmov vo veľkých mestách.

Kvalitné akcie a ďalšie finančné nástroje sa stávajú čoraz viac nedostupnejšie pre ľudí zo strednej a nižšej triedy. Práve príjem ľudí z týchto tried v posledných rokoch stagnuje. A toto nie je spôsob, akým by mal kapitalizmus fungovať. 

Graf: Priemer reálneho príjmu (po zdanení) v USA

Recesie by mali byť spúšťačom, ktorý všetko vyresetuje. Po recesii, by mali klesnúť ocenenia spoločností na akciovom trhu a výnosy, by sa mali presunúť k investorom, ktorí uskutočnili lepšie rozhodnutia. Súčasný systém plný stimulov, záchranných opatrení a prosperity mnohých spoločností iba zvyšuje príjmovú nerovnosť, čo povedie k nárastu ekonomickej neefektívnosti a sociálnej nestability.

Na Wall Street pracuje stále veľmi veľa ľudí, ktorí by mohli rozprávať príbehy o internetovej bubline z roku 2000. Avšak veľa z nich nezaložilo spoločnosť podnikajúcu v technologickom sektore približne tri mesiace predtým, než praskla internetová bublina.

Ryan Jacob je jedným z nich a už mal za sebou niekoľko úspešných rozhodnutí, keď sa v decembri v roku 1999 rozhodol založiť Jacob Internet Fund. Mal vtedy iba 30 rokov. Úspešne sa mu podarilo vyťažiť, čo najviac z boomu internetových obchodov v roku 2000, prežiť krach trhu a udržať svoju firmu nažive aj ďalších 20 rokov. Jeho predchádzajúce skúsenosti považujeme za dostatočný dôvod, prečo si myslíme, že je vhodné aby sme vám priniesli jeho názory k súčasnej situácii na akciovom trhu.

Jacob uviedol, že niektorí ľudia pracujúci na finančnom trhu si myslia, že súčasná situácia je taká istá, ako bola v 90. rokoch. Pravdepodobne nemajú ani poňatia o tom ako to koncom 90. rokoch na akciovom trhu naozaj vyzeralo.

Graf: Index Nasdaq 100 vzrástol oveľa viac ako v roku 2000

Index Nasdaq 100 v súčasnosti dosahuje rekordnú úroveň a trh maloobchodu prosperuje. Akcie spoločnosti Tesla sa (ako sme už uviedli aj skôr) obchodujú za viac ako 800-násobok ziskov (aktuálne omnoho viac). Podobná spoločnosť vyrábajúca elektrické vozidlá - Nikola, v predchádzajúcom kvartáli zarobila len 36 000 amerických dolárov, jej celková hodnota je odhadovaná na približne 16 miliárd amerických dolárov. Jacob tvrdí, že to vôbec nemusí dopadnúť rovnako ako po prasknutí internetovej bubliny. Nepochybuje však o tom, že v súčasnosti na akciovom trhu vidíme bublinu.

Scott Barbee založil v roku 1998 úplne iný druh fondu ako Ryan Jacob. Barbee je hodnotový investor, čím patrí do skupiny, ktorá keď v súčasnosti varuje pred aktuálnym stavom trhov upozorňuje najmä na technologickú bublinu. Barbee, ktorý je prezidentom a zakladateľom spoločnosti Aegis Financial, ktorá sídli v meste McLean v štáte Virgínia, uviedol: “V prípade mnohých spoločností je ich ocenenie príliš vysoké, pričom samotné princípy spoločnosti sú častokrát nejasné.” 

Podľa hodnotových investorov, by sme sa mali báť toho, že k súčasnej situácii došlo počas toho ako vo svete zúri pandémia nového koronavírusu, ktorá vyvolala najhorší ekonomický pokles od Veľkej hospodárskej krízy. Veľa ľudí sa zhodne na tom, že vírus podnietil dominanciu veľkých technologických spoločností a Barbee s tým v podstate súhlasí. Obáva sa však toho, že najviac vzrástli najmä akcie spoločností Facebook, Amazon a Apple. Podľa jeho slov je vhodné sa týmto spoločnostiam vyhýbať a zamerať sa menšie spoločnosti s reálnejším ocenením.

Graf: Náznak bubliny? Rastové akcie sa obchodujú v najvyššou prémiou od éry internetovej bubliny 

Paul Quinsee zase tvrdí, že kľúčom k pochopeniu toho, ako môžu mať tieto spoločnosti takú vysokú hodnotu, sú ich výnosy. Napríklad, spoločnosť Apple len nedávno dosiahla hodnotu 2 biliónov amerických dolárov. Paul Quinsee pracuje v spoločnosti JPMorgan Asset Management od roku 1992. Na éru, kedy praskla internetová bublina spomína ako na obdobie, kedy investori vsádzali na očakávané zisky.

Na veľkosti záleží

Akciový trh v roku 2020 je však úplne iné miesto, akým bol pred dvoma dekádami.

Počet IPO amerických akciových spoločností sa z maxima z roku 1998 znížil takmer o polovicu, pričom veľká časť poklesu bola spôsobená zanikajúcimi firmami s tzv. mikro-kapitalizáciou.

Graf: Počet nových spoločností uvedených na akciový trh sa zmenšil

Pred vyše dvadsiatimi rokmi bol priemerný vek spoločnosti, uvedenej na verejný akciový trh v hodnote piatich rokov. Jay Ritter pôsobiaci na Floridskej univerzite uviedol, že v posledných desiatich rokoch sa vek spoločností uvedených na verejný akciový trh takmer zdvojnásobil. V súčasnosti majú nové technologické spoločnosti tendenciu zostať v súkromnom priestore oveľa dlhšie.

Keďže moderné technologické firmy, ktoré sa v mnohom podobajú internetovým spoločnostiam spred dvadsiatich rokov, sa oveľa dlhšie pohybujú mimo verejného trhu, má za následok, že rastové akcie sa začínajú meniť. Index Russell 3000 Growth Index zaznamenal pomer čistého dlhu k výnosom mierne nad hodnotou 1. Na konci roku 1999 to bolo viac ako 2,3.

Dlh bol vtedy najväčším bremenom. V tom čase začal americký Federálny rezervný systém realizovať zvyšovanie úrokových sadzieb. V súčasnosti sú však náklady spojené s pôžičkami a úvermi takmer nulové a môžeme si byť takmer istí, že sa to v blízkej budúcnosti nezmení. Lacné peniaze zvyčajne hrajú do karát technologickým spoločnostiam, nakoľko nútia investorov investovať do spoločností vykazujúcich dlhodobý rast. 

V posledných rokoch boli zaznamenané miernejšie výkyvy, čo by väčšina považovala za pozitívne. Preto práca skúsených analytikov a správcov portfólií sa stala omnoho dôležitejšia, keďže je veľmi vhodné sa pozerať na kompletnú súvahu firiem.

Preto pohľad investorov na verejné spoločnosti, sa v dnešnom prostredí zdá byť mierne frustrujúcim. Nemal by sa však replikovať prístup toho, čo sa udialo na konci 90. rokov. Preto je vhodné sa poradiť.

Ak premýšľate ako ochrániť svoj majetok a investície pozrite si naše služby pre investorov alebo hedžový fond. Neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.