Najväčším víťazom historického poklesu dopytu po energii budú obnoviteľné zdroje energie 

Skutočnosť, že ľudia trávia kvôli pandémii koronavírusu viac času doma a mnohé spoločnosti boli nútené pozastaviť výrobu vo svojich prevádzkach, spôsobil azda najväčší pokles dopytu po energii, aký sme kedy zažili. Na druhej strane, dopyt po obnoviteľných zdrojoch energie sa môže v čase krízy podstatne zvýšiť.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry ľudia po celom svete míňajú menej ropy, plynu a uhlia,  no oveľa viac využívajú veternú a slnečnú energiu. Tento nárast vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie bude mať v tomto roku za následok bezprecedentný pokles globálnych emisií oxidu uhličitého o 8%.

Fatih Birol, výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry, vo nedávnom vyhlásení uviedol: “Energetický priemysel už nikdy nebude taký, ako ho poznáme dnes.”

Pandémia koronavírusu infikovala najmenej 4,7 milióna ľudí po celom svete a do 18. mája 2020 mala za následok úmrtie 316 000 ľudí. Nakoľko neexistuje liek, ktorý by ochorenie COVID-19 vyliečil, môžeme všetky naše nádeje vložiť iba do vakcíny, ktorej uvedenie na trh sa neočakáva skôr ako koncom tohto roka. Do tej doby bude počet infikovaných stále rásť.

Tieto skutočnosti však majú vážny vplyv na hospodársky rast a dopyt po energii. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že každý mesiac, počas ktorého budú prijaté rovnaké opatrenia ako platia v súčasnosti, ročný dopyt po energii poklesne o 1,5%. 

Medzinárodná energetická agentúra, ktorá poskytuje krajinám poradenstvo v oblasti energetickej politiky v súčasnosti tvrdí, že v roku 2020 zaznamenáme pokles dopytu po energii o 6%, čo je asi sedemnásobok poklesu, ktorý sme zaznamenali počas finančnej krízy v roku 2008. Bude to ako keby tak veľký štát ako India úplne prestala odoberať elektrickú energiu. Bohaté krajiny zaznamenajú nižší pokles, v Spojených štátoch amerických to bude okolo 9% a v Európskej únii 11%.

Všetky zdroje energie, ako ropa, uhlie, zemný plyn a dokonca aj jadrová energia, sa budú musieť vysporiadať s poklesom dopytu. Na druhej strane však budú stáť obnoviteľné zdroje energie, ktoré tento rok pravdepodobne opäť zaznamenajú nárast. Medzinárodná energetická agentúra očakáva, že aj napriek súčasnému prudkému poklesu uhlíkových emisií, nemôžeme bez zásahu jednotlivých vlád očakávať tzv. ekologickú obnovu. 

Prinášame vám hlavné body vyplývajúce z vyhlásenia Medzinárodnej energetickej agentúry:

1) Nadbytok ropy

Celosvetový dopyt po rope by mal klesnúť o 9 miliónov barelov ropy za deň, čo bude predstavovať pokles o približne 9%. Denný dopyt po rope tak klesne na najnižšiu úroveň od roku 2012. Aktivita v rámci cestnej dopravy v prvých troch mesiacoch roka prepadla až o 50%, zatiaľ čo letecká doprava v niektorých európskych krajinách klesla aj o 90%. Nakoľko to nevyzerá tak, že by sa súčasné opatrenia mali uvoľňovať, môžeme očakávať pokles spotreby paliva o tretinu. Bude to najnižšia spotreba od roku 1995.

Agentúra varuje, že ani pokles dopytu nebude stačiť, na to aby sa Organizácii krajín exportujúcich ropu podarilo situáciu na trhu stabilizovať. Niektoré regióny produkujúce ropu budú rozhodne nútené zastaviť výrobu aspoň na krátku dobu.

2) Uhlie

Celosvetový dopyt po uhlí zažije pravdepodobne najväčší pokles od druhej svetovej vojny, a to približne o 8%. Podiel uhlia ako zdroja energie klesol v Indii, Číne, Európe a aj v niektorých štátoch USA. Aj napriek tomu, že majú tieto štyri regióny veľké a rôznorodé trhy s elektrinou, uhlie je vždy najväčšou obeťou poklesu na tomto trhu.

Spaľovanie uhlia sa v niektorých európskych krajinách stalo nevýnosným a sociálne neudržateľným. Nízke ceny plynu a rozširovanie užívania obnoviteľných zdrojov energie, ale aj silné environmentálne hnutia vytlačili uhlie na okraj. Pandémia koronavírusu iba urýchľuje zánik jeho využívania.

3) Zemný plyn

Spotreba zemného plynula v prvom kvartáli roka 2020 klesala ešte predtým ako vo svete vypukla pandémia koronavírusu. Tento pokles bol spôsobený najmä miernou zimou, ktorú sme na severnej pologuli zažili. Opatrenia súvisiace so zastavením šírenia pandémie značne urýchlili pokles dopytu po zemnom plyne. Očakáva sa, že globálny dopyt klesne o 5%, čo bude predstavovať prvý ročný pokles spotreby od roku 2009 a obrovský šok pre odvetvie, ktoré je zvyknuté na neustále pokračujúci rast.

Z veľkej časti bude za tento pokles zodpovedný znížený dopyt, nakoľko sa pozornosť obrátila na obnoviteľné zdroje energie, avšak nesmieme zabudnúť na to, že dopyt po energii klesol vo všeobecnosti. Pokles v Európe môže dosiahnuť 7%, zatiaľ čo v severnej Amerike sa zemný plyn predáva za veľmi nízke ceny a tak nebude pokles jeho dopytu až taký výrazný.

4) Nárast obnoviteľných zdrojov energie

Hoci sa celkový dopyt po energii znížil, obnoviteľné zdroje energie sa v mnohých krajinách stávajú hlavnou prioritou. Výrobcovia slnečnej, veternej a vodnej energie môžu teraz predávať všetku energiu, ktorú sa im podarí vyrobiť, a to aj v časoch, kedy sú generátory využívajúce fosílne palivá vypnuté. V niektorých častiach sveta sme v posledných týždňoch zaznamenali veternejšie a slnečnejšie počasie ako zvyčajne, čo výrobcom veternej a solárnej energie rozhodne prialo.

V roku 2019 nízko-uhlíkové zdroje energie predbehli uhlie a taktiež aj jadrovú energiu. Vďaka súčasným podmienkam, ktoré prajú obnoviteľným zdrojom energie, sa môže ich náskok ešte zvýšiť, čo by znamenalo, že 40% z celosvetovej produkcie elektrickej energie bude pochádzať z nízko-uhlíkových zdrojov.

Avšak situácia nie je pre toto odvetvie iba pozitívna. Pandémia koronavírusu narušila dodávateľské reťazce veterných a solárnych fariem. Podľa spoločnosti BloomberNEF bolo nedávno kvôli pandémii koronavírusu len za jeden týždeň zatvorených okolo 11% zo všetkých veterných turbín na svete. Obmedzenia a regulácie týkajúce sa robotníkov taktiež prerušili výstavbu nových veterných elektrární. Toto všetko môže viesť k spomaleniu realizácie nových projektov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie.

5) Pokles emisií

Pokles emisií nie je v súčasnej situácii žiadnym prekvapením. 8% pokles je však oveľa vyšší ako pôvodne predpokladali prvé odhady. Takýto výrazný úbytok dopytu nebol navrhovaný ani v tom najambicióznejšom scenári snažiaceho sa o udržanie globálneho oteplenia pod kontrolou. Napriek tomu však tento pokles pravdepodobne nebude dostatočný na to, aby sa zabránilo ďalšiemu otepľovaniu planéty alebo rozšíreniu skleníkových plynov, ktoré sa tvoria v atmosfére.

Ambicióznejší cieľ, ktorý bol stanovený v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, hovorí o snahe udržať zvýšenie priemernej teploty na Zemi na menej ako 1,5 stupňa Celzia. Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať zníženie globálnych emisií do roku 2030 o polovicu a dosiahnutie stavu, kedy svet nebude produkovať žiadne emisie do polovice storočia. Ak nedôjde k výrazným štrukturálnym zmenám, existuje vysoká pravdepodobnosť, že emisie začnú po obnovení celosvetového hospodárstva opäť rásť.

Fatih Birol nakoniec poznamenal: “Vlády však vďaka súčasnej situácii môžu zistiť, že čisté technológie v oblasti energetiky, ako obnoviteľné zdroje energie, batérie, zachytávanie vodíka a uhlíka, budú v budúcnosti tvoriť základný stavebný kameň plánov týkajúcich sa obnovenia hospodárstva. Investície do týchto oblastí môžu vytvoriť nové pracovné miesta, zvýšiť konkurencieschopnosť jednotlivých štátov a nasmerovať svet k odolnejšej a čistejšej energetickej budúcnosti.”

zdroj: iea.org

V prípade, že vy ste presvedčený o pozitívach tohto sektora, máme pre Vás STONEBRIDGE CAPITAL APM FUND, ktorý sa zameriava práve na ESG (enviromental, social and corporate governance), teda na Spoločensky zodpovedné, dlhodobo udržateľné investície s pozitívnym dopadom na životné prostredie. Alebo nás neváhajte kontaktovať.