Rebríček 10 krajín s najväčšou produkciou zlata


Zlato je jedným z najvzácnejších prvkov na svete. Koľko zlata sa teda ročne vyťaží na svete, a ktoré krajiny vyťažia najviac zlata? V roku 2019 sa celosvetovo vyťažilo 3 463,7 ton zlata. Ťažba zlata v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesla o jedno percento, čo bol prvý medziročný pokles ťažby od roku 2008. Od roku 2010 je ťažba zlata relatívne stabilná, čo vyvoláva jednoduchú otázku. Dosiahli sme vrchol v ťažbe zlata?

Graf: Ponuka zlata sa v poslednej dekáde takmer nezmenila

Vyzerá to tak, že všetko ľahko dostupné zlato už bolo vyťažené a ťažobné spoločnosti budú musieť kopať hlbšie, aby našli ekonomicky výhodné ložiská. Napríklad taká Juhoafrická republika bola kedysi vedúcou krajinou v ťažbe zlata. V roku 1970 tam vykopali viac ako 1000 ton zlata. Odvtedy však začala ročná produkcia zlata stabilne klesať. Na druhej strane, niektoré krajiny sveta zasa začali v posledných rokoch zaznamenávať rast v ťažbe tohto cenného kovu.

Ako dlho môžete ťažiť v jednej zlatej bani?

Ťažba zlata nie je iba o fyzickom vyťažení zlatej rudy zo zeme. Pred spustením ťažby zlata, je potrebné dôkladné plánovanie ťažobnej operácie. Pred tým, ako sa vám do rúk dostane prvý kúsok vyťaženého zlata, strávite celé roky, možno aj desaťročia, plánovaním a investovaním. Je potrebné dôkladne preskúmať celé ložisko, aby ste určili jeho veľkosť. Okrem toho musíte nájsť spôsob, ako efektívne, bezpečne a zodpovedne zlatú rudu ťažiť a spracovávať. Prieskum a ťažba zvyčajne trvá jedno až dve desaťročia.

Po preskúmaní veľkosti a rozsahu ložísk sa začína ťažobná fáza. V tejto fáze sa ťaží a spracováva zlatá ruda. Spracovanie rudy zvyčajne spočíva v spojení horniny a rudy na kovovú zliatinu. Táto zliatina zvykne obsahovať 60 až 90% čistého zlata. Na životaschopnosť zlatých baní majú priamy vplyv vonkajšie aj vnútorné faktory, ako napríklad cena zlata a prevádzkové náklady spojené s ťažbou zlata. Tieto vplyvy ovplyvňujú plány týkajúce sa ťažby zlata v jednotlivých ložiskách, podľa toho, či sa ekonomicky oplatia alebo nie. Napríklad, ak sú ceny zlata relatívne vysoké, môže byť ekonomicky výhodné ťažiť rudu nízkej kvality, nakoľko by zvýšené náklady na ťažbu a rafinovanie tejto rudy boli vyvážené zvýšenou cenou. Keď cena zlata klesne, ťaží sa najmä ruda vyššej kvality. Táto fáza trvá približne 10 až 30 rokov.

Po ukončení ťažby je baňa zvyčajne odstavená od prevádzky. Toto odstavenie trvá jeden až päť rokov. Následne zvyknú ťažobné spoločnosti asanovať pôdu tam, kde sa predtým nachádzala zlatá baňa. V závislosti od lokality sú spoločnosti povinné obhospodarovať pozemky päť až desať rokov po uzatvorení bane. Na základe všetkých týchto čísel, môžeme konštatovať, že priemerná dĺžka života bane je 25 až 65 rokov.

Je však potrebné poznamenať, že väčšina baní nie je nikdy úplne vyťažená. Tento fakt často vedie k opätovnému otvoreniu niektorých zlatých baní. K opätovnému otvoreniu baní dochádza najmä vtedy, keď to dovolí zvýšená cena zlata. Jedným z mnohých príklad opätovne otvorených baní je baňa Sakdrisi v Gruzínsku. Táto baňa je najstaršou známou zlatou baňou na svete, a preto je chráneným archeologickým náleziskom. Archeológovia odhadujú, že zlato sa v tejto bani začalo ťažiť už v treťom a štvrtom storočí pred našim letopočtom.

Kde sa dá ťažiť zlato?

Ťažba zlata je starodávna a mimoriadne rozšírená prax, ktorá sa praktizuje po celom svete. V súčasnosti sa zlato ťaží na všetkých kontinentoch, okrem Antarktídy. Pár rokov dozadu pochádzala väčšina vyťaženého zlata z Južnej Afriky. Dnes je ťažba zlata geograficky oveľa rozmanitejšia. V roku 2016 bola Čína najväčším producentom zlata na svete. V tej dobe sa v krajine vyťažilo okolo 14% z celkovej globálnej ťažby. 

Nedá sa však povedať, že by nejaký kontinent dominoval v celkovej globálnej produkcii zlata. Ázia ako celok v súčasnosti vyťaží približne 23% zo všetkého zlata vyťaženého po celom svete. Stredná a Južná Amerika vyťažia okolo 17%, Severná Amerika 16%, 19% zlata pochádza z Afriky a ďalších 14% z regiónu Združenia nezávislých štátov. Väčšina známych ložísk a zlatých baní však býva v súkromnom vlastníctve. Pokus o ťažbu zlata bez predchádzajúceho súhlasu majiteľa ložiska je ilegálny.

Ako môžete vidieť v grafe nižšie, najviac zlata vyťaží Čína. V roku 2019 však došlo k viacerým zmenám. Rusko predbehlo v ťažbe zlata Austráliu, Indonézia z tohto zoznamu vypadla a Brazília prevzala jej miesto. Okrem toho Ghana predbehla Južnú Afriku. V nasledujúcich odsekoch sa dozviete niečo viac o 10 krajinách, ktoré v roku 2019 vyťažili najviac zlata. Všetky údaje použité v tomto článku pochádzajú od Svetovej rady pre zlato.

Graf: 10 krajín, ktoré v roku 2019 vyťažili najviac zlata

1. Čína - 383,2 ton zlata

Posledných pár rokov je Čína krajinou, ktorá vyťaží najviac zlata na svete. Ťažba v Číne predstavuje 11% z globálnej ťažby zlata. V minulom roku však klesla z takmer 400 ton, čo predstavuje už tretí ročný pokles ťažby za sebou. Klesajúci trend je z veľkej časti spôsobený prísnejšími environmentálnymi zákonmi, ktoré vláda prijíma. Napríklad, prísnejšie kontrolovanie používania kyanidu v zlatých baniach prinútilo niekoľko baní obmedziť ťažbu.

2. Rusko - 329,5 ton zlata

Až 83 percent zo všetkého zlata vyťaženého v Európe pochádza z Ruska. Rusko od roku 2010 každoročne zvyšuje objem zlata, ktoré vyťaží. V priebehu minulého roka Rusko predbehlo Austráliu a stalo sa druhým najväčším producentom zlata na svete. V roku 2019 Rusko vyťažilo o 50 ton zlata viac ako rod predtým. Zaujímavou otázkou je, kto najviac kupuje najväčší objem zlata z Ruska? Samozrejme, že je to ruská vláda, ktorá odkúpi zhruba dve tretiny z celkového vyťaženého zlata.

3. Austrália - 325,1 ton zlata

Austrália zaznamenáva nárast produkcie zlata sedem po sebe nasledujúcich rokov. V roku 2019 vzrástla ťažba zlata v Austrálii o 4 percentá. Ťažobný priemysel tvorí v Austrálii viac ako polovicu celkového exportu a osem percent HDP. Nárast produkcie v niektorých baniach a projekty ako sú Mount Morgans a Cadia Valley prispeli k celkovému nárastu ťažby zlata v Austrálii.

4. USA - 200,2 ton zlata

V roku 2019 ťažba zlata v Spojených štátoch amerických klesla o 11 percent, čím sa skončilo obdobie rastu, ktoré trvalo päť po sebe nasledujúcich rokov. Dvanásť amerických štátov vyprodukovalo zlato v hodnote 8,9 miliárd amerických dolárov, čo predstavuje približne 6,1 percenta zo zlata vyťaženého na celom svete. Okolo 78 percent vyťaženého zlata v Spojených štátoch amerických vyťažia len v štáte Nebraska. Ak by sme štát Nebraska považovali za samostatnú krajinu, umiestnil by sa na tomto zozname na šiestom mieste so 173,6 tonami vyťaženého zlata.

5. Kanada - 182,9 ton zlata

Kanada sa v tomto zozname už tretí rok po sebe drží na piatom mieste, a to aj napriek miernemu poklesu ťažby v roku 2019. Nové projekty v Nunavate, Yukone a Quebecu prispejú k tomu, že ťažba zlata v roku 2020 ešte stúpne. Odhaduje sa, že produkcia kanadských zlatých baní bude od roku 2019 do roku 2023 rásť zloženou ročnou mierou rastu vo výške 2,7 percent. 

6. Peru - 143,3 ton zlata

Ťažba zlata v Peru klesá už štyri roky po sebe. Hlavným dôvodom tohto poklesu sú tvrdé zásahy proti ilegálnej ťažbe zlata v regióne La Pampa. Ťažba zlata predstavuje významnú súčasť peruánskej ekonomiky a tvorí viac ako 28 percent celkovej produkcie regiónu.

7. Ghana - 142,4 ton zlata

Ghana sa v roku 2019 stala africkou krajinou, ktorá vyťažila najviac zlata. Je taktiež známa svojimi veľkými zásobami rôznych priemyselných materiálov. Veľké ťažobné spoločnosti ako napríklad AngloGold Ashanti a Gold Fields presunuli svoj záujem z Južnej Afriky do Ghany. Ťažba zlata je v Ghane v porovnaní s Južnou Afrikou lacnejšia a jednoduchšia.

8. Južná Afrika - 118,2 ton

Južná Afrika bola kedysi najväčším producentom zlata na svete. Od roku 2008 však ťažba zlata začala v Južnej Afrike klesať. Krajina zápasí s rastúcimi nákladmi spojenými s elektrinou a prácou. Mnoho zlatých baní sa v Južnej Afrike zatvorí kvôli tomu, že nedokážu generovať zisk. Baňa Mponeng, ktorá sa nachádza v Južnej Afrike, je najhlbšou zlatou baňou na svete, keďže ide do hĺbky viac ako štyri kilometre pod zemou.

9. Mexiko - 111,4 ton zlata

Ťažba zlata klesá v Mexiku už štyri roky po sebe. V roku 2008 vyťažilo Mexiko iba 50,8 ton zlata, no v roku 2017 to bolo viac ako 130 ton. Za deväť rokov teda Mexiko zaznamenalo jeden z najväčších nárastov. Mexiko je atraktívnou krajinou pre ťažbu zlata, vďaka relatívne nízkym prevádzkovým nákladom, ktoré sa s ťažbou zlata spájajú. Pokles v roku 2019 bol pravdepodobne spôsobený sporom medzi miestnymi komunitami a dodávateľmi.

10. Brazília - 106,9 ton zlata

V roku 2019 Brazília vyťažila o desať ton viac zlata ako rok predtým, vďaka čomu sa dostala na posledné miesto v tomto zozname. Neoprávnená ťažobná činnosť v srdci amazonského pralesa v posledných piatich rokoch prudko vzrástla. Prezident Jair Bolsonaro tlačil na to, aby krajina Amazonský dažďový prales ekonomicky rozvíjala a využívala jej nerastné bohatstvo.

Ak premýšľate ako ochrániť svoj majetok a investície pozrite si naše služby pre investorov alebo hedžový fond. Neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.