Aukčná teória
Časť 3.

V úvodných 2 článkoch našej mini-série o Aukčnej teórii sme rozoberali spôsoby, akými dokážeme pomeriavať hodnotu na trhu. V aktuálnom treťom diele celý koncept posunieme na vyššiu úroveň a na praktickom príklade z indexu S&P 500 prepojíme doterajšie poznanie na tvorbu komplexnej naratívy.

Kumulatívne profilovanie

Na Grafe č.1 vidíme TPO zobrazenie uplynulého mesiaca. Jednoznačne však vieme identifikovať oblasti, kedy mala cena problém opustiť vytvorenú cenovú rovnováhu (označené zelenou farbou). Na základe rozdeľovania (spliting) a spájania (merging) konkrétnych jednodňových profilov sa vieme dopátrať ku kumulatívnej zóne hodnoty (Graf č.2). Daný prístup je veľmi efektívny na identifikáciu momentálneho trhového režimu. 

Graf č.1

TPO

^{Zdroj: STONEBRIDGE CAPITAL, CME Group}

Graf č.2

Kumulatívna zóna hodnoty

^{Zdroj: STONEBRIDGE CAPITAL, CME Group}

Dlhodobý VWAP

Ako sme si už vysvetlili v prechádzajúcom dieli Aukčnej teórie (Aukčná teória – Časť 2), pomocou VWAP-u dokážeme pomeriavať tzv. formujúcu zónu hodnoty. VWAP však nie je limitovaný iba na 1-dňovú periódu. Najvyužívanejšie periodicity (okrem dennej) sú týždňová, mesačná, kvartálna a ročná. Nami pozorované obdobie uplynulého mesiaca zobrazené na kvartálnom VWAP-e jasne potvrdzuje naratívu vyplývajúcu z profilov (Graf č.3).

Graf č.3

Kvartálny VWAP

^{Zdroj: STONEBRIDGE CAPITAL, CME Group}

Tvorba naratívy

Cena počas 8 obchodných dní medzi 8. a 18. májom rotovala naprieč vytvorenou zónou hodnoty. V druhej polovici seansy z 18.5. sa nakupujúcim podarilo získať prevahu a bola vytvorená rastová nerovnováha. Tá však neostala akceptovaná a cena znovu skĺzla naspäť do bezpečia rovnováhy. Človek nemusí byť odborník na technickú analýzu, aby prišiel ku záveru, že na grafe vznikli hlavné inflexné body momentálneho vývoja ceny.

Na Grafe č.4 sme označili zelenou farbou okraje kvartálnej tvoriacej zóny hodnoty a červenou farbou okraje kumulatívneho profilu.

Graf č.4

Naratíva

^{Zdroj: STONEBRIDGE CAPITAL, CME Group}

Z praktického hľadiska nám teda vyplývajú 2 hlavné závery. 

1.) Ak sa cene nepodarí akceptovať vonku z rovnováhy, môžeme naďalej očakávať rotačné prostredie, v ktorom je najefektívnejšou stratégiou tzv. „fading the extreme“ alebo vstup do pozícií predpokladajúcich navracanie ku priemeru.

2.) Ak sa cene podarí akceptovať napríklad nad zónou rovnováhy, vieme usúdiť, že trh sa dostáva do nerovnovážneho stavu. V tomto prípade by stratégia prinavracania sa ku priemeru tvorila výrazné straty. V nerovnovážnom režime je preto naším cieľom vstupovať do pozícií v smere trendu, na vhodných cenových úrovniach. Na identifikáciu daných hodnôt nám vedia dopomôcť napríklad strednodobý VWAP (Graf č.5).

Graf č.5

Týždenný VWAP

^{Zdroj: STONEBRIDGE CAPITAL, CME Group}

Zhrnutie dôležitých informácií:

• Market profile štandardne zobrazuje každý deň v samostatnom profile. Pomocou rozdeľovania a spájania profilov však vieme vytvoriť kumulatívny obraz o stave rovnováhy.

• Dlhodobé VWAP-y sa dajú využívať na pozorovanie tvoriacej hodnoty z vtáčej perspektívy.

• Na základe analýzy viacerých časových rámcov dokážeme identifikovať inflexné body zmeny rovnovážneho stavu na nerovnovážny.

• V rovnovážnom stave fungujú najlepšie stratégie využívajúce prinavracanie ku priemerom. V nerovnovážnom stave naopak bodujú stratégie zamerané na nasledovanie trendu.

Naše vedomosti spojené s AMT vychádzajú z praktického využívania daných konceptov na reálnych obchodoch v rámci nášho multistrategického prístupu.